Umelá inteligencia: príležitosť alebo nebezpečenstvo pre našu prácu?

Umelá inteligencia: príležitosť alebo nebezpečenstvo pre našu prácu?

Debata o vplyve umelej inteligencie (AI) na trh práce je čoraz dôležitejšia, najmä v kontexte súčasných výziev v administratíve. Podľa nedávnej správy v Bietigheimer Zeitung výkonný riaditeľ Bitkom, Rohleder, uviedol, že niektoré činnosti budú v budúcnosti len ťažko vykonávať ľudia, vrátane technických prekladov a jednoduchých kancelárskych úloh, ako je písanie poznámok a štandardná korešpondencia. Deje sa tak na pozadí, že administratíve momentálne chýba 550-tisíc zamestnancov.

Umelá inteligencia nie je vnímaná len ako výzva, ale aj ako príležitosť na zvýšenie konkurencieschopnosti firiem. Zavedenie technológií umelej inteligencie by mohlo potenciálne zachovať výkonnosť administratívy a verejných služieb, čo je veľmi dôležité vzhľadom na súčasný nedostatok zamestnancov. Situácia je často iná a zložitejšia v krajinách, kde na trh práce vstupuje viac mladých ľudí.

Zmena prostredníctvom digitalizácie

Vývoj v oblasti umelej inteligencie je významným hnacím motorom zmien vo svete práce. Ako vysvetľuje Federálna agentúra pre občianske vzdelávanie, tieto zmeny vyplývajú najmä z automatizácie a sieťovania, ktoré napredujú vďaka digitalizácii. Vplyv AI na trh práce je však v súčasnosti stále malý a zavádzanie AI do firiem napreduje pomaly. Štúdie ukazujú, že do roku 2019 používalo AI iba 6 % spoločností v Nemecku. Neistota o hodnotných oblastiach použitia bráni pokroku.

V súčasnosti existujú najmä slabé AI, ktoré sú obmedzené na špecifické oblasti použitia. Ich vývoj má však potenciál mať hlbší vplyv na svet práce ako predchádzajúce automatizované systémy. To by mohlo potenciálne ovplyvniť až dve tretiny pracovných miest. Povolania s vyšším príjmom a dosiahnutým vzdelaním by mohli byť obzvlášť ovplyvnené, pričom štúdie predpovedajú, že 10 % pracovných úloh pre 80 % pracovníkov v USA by mohli zvládnuť jazykové modely ako ChatGPT.

Výzvy a príležitosti

Hoci sa mnohí ľudia obávajú možných strát pracovných miest v dôsledku zavedenia AI, tieto obavy kompenzujú nádeje na nové oblasti činnosti a formy spolupráce. AI môže doplniť alebo nahradiť ľudskú prácu alebo otvoriť úplne nové oblasti činnosti. Už existujú názorné príklady využitia AI v oblastiach, ako je spracovanie údajov, zákaznícky servis a práca s ľudskými zdrojmi, ako napríklad BG ETEM na kontrolu poistných udalostí alebo CityLine na optimalizáciu procesov odbavovania letov.

Ďalším príkladom sú pekárne, ktoré využívajú AI na plánovanie nákupu a výroby. Tento vývoj ilustruje, ako sa spoločnosti snažia využiť potenciál AI na zvýšenie efektívnosti. Zistilo sa však aj to, že 43 % voľných pracovných miest súvisiacich s AI zostalo v roku 2019 neobsadených, čo poukazuje na nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.

Potreba regulácie, ktorá presahuje štátne hranice, sa tiež stáva čoraz dôležitejšou pri riadení používania AI. V júni 2023 schválil Európsky parlament zákon o AI, ktorý definuje rôzne úrovne rizika AI. Toto nariadenie by mohlo pomôcť riadiť sociálny a ekonomický vplyv prijatia AI a zároveň riešiť problém nedostatku zručností, ktorý v súčasnosti postihuje mnohé spoločnosti.

Celkovo to ukazuje, že vplyv umelej inteligencie na trh práce predstavuje výzvy aj príležitosti. Kľúčom je starostlivo zvážiť a vyvinúť stratégie na aktívne formovanie transformácie a predovšetkým využiť nové príležitosti vytvorené AI.

Viac informácií o príležitostiach a výzvach umelej inteligencie na trhu práce nájdete v článkoch z noviny Bietigheim a Federálna agentúra pre občianske vzdelávanie.