Boj o vzácne zeminy: Nebezpečenstvo pre priemysel Bádenska-Württemberska!

Boj o vzácne zeminy: Nebezpečenstvo pre priemysel Bádenska-Württemberska!

Vzácne zeminy sú nevyhnutné v modernom priemysle a zohrávajú ústrednú úlohu pri výrobe mnohých technológií, najmä pri výrobe laserov, mobilných telefónov, elektrických áut, ako aj veterných turbín a solárnych systémov. V súčasnosti sú mnohé spoločnosti v Bádensku-Württembersku, ako napríklad Trumpf v Ditzingene a Stöber Antriebstechnik v Pforzheime, silne závislé od týchto surovín. Čína je hlavným dodávateľom, pretože táto krajina spracováva viac ako 90 % celosvetovo vyprodukovaných vzácnych zemín a je zodpovedná za približne 60 % celosvetovej ťažby. Táto závislosť je čoraz kritickejšia, najmä v kontexte súčasného obchodného konfliktu medzi Čínou a USA, ktorý má vplyv aj na európsky priemysel. Ako uvádza SWR, tento problém sa bude riešiť na nadchádzajúcom samite G7 v Kanade, kde sa mnohé štáty obávajú budúcej dostupnosti vzácnych zemín.

Pojem „vzácne zeminy“ zahŕňa 17 kovových prvkov vrátane céru, lantánu, neodýmu a ytria. Dôležitá úloha týchto materiálov v priemysle je nesporná, pretože sú kľúčové pre rozvoj moderných technológií. Napríklad spoločnosť Trumpf vyžaduje pre svoje laserové systémy laserové kryštály vyrobené zo vzácnych zemín a spoločnosť Stöber Antriebstechnik je obzvlášť závislá od neodýmu. Spoločnosti ako Stöber už kvôli obchodnému sporu zažili meškanie dodávok, ktoré by mohlo ohroziť ich výrobné procesy. Úplné zastavenie dodávky môže podľa Stöbera ohroziť až 30 % tržieb.

Vplyv Číny a nové nariadenia

Čínska vláda vydala nové nariadenia pre ťažbu a využitie vzácnych zemín, ktoré majú vstúpiť do platnosti 1. októbra 2024. Premiér Li Qiang podpísal dekrét, ktorý vyžaduje, aby zdroje patrili štátu a spoločnosti, ktoré ich ťažia alebo spracúvajú, musia zaviesť systém vysledovateľnosti. Prichádza to v kontexte zvýšeného dopytu po vzácnych zeminách, ktorý by podľa prognózy mohol ďalej podporovať globálny dopyt. Podľa nových predpisov bude ťažba kontrolovaná aj s cieľom šetrne využívať zdroje a minimalizovať vplyvy na životné prostredie, ako je tvorba toxického kalu.

Podľa Tagesschau získava nemecký priemysel približne dve tretiny svojich vzácnych zemín z Číny. Táto závislosť so sebou nesie aj riziká, keďže Čína už v roku 2022 zaviedla obmedzenia na vývoz iných kritických surovín, ako je germánium a gálium, ktoré sa primárne používajú v čipovom priemysle. Často sa to robí s odkazom na záujmy národnej bezpečnosti.

Recyklácia a výhľad do budúcnosti

Ďalším aspektom, ktorý spoločnosti ako Stöber riešia, je potreba zvýšiť mieru recyklácie vzácnych zemín. V súčasnosti je to dosť nízke a samotný proces recyklácie je škodlivý pre životné prostredie a je časovo náročný. Stöber vyzýva na úzku spoluprácu medzi politikou, výskumom a priemyslom s cieľom vyvinúť efektívnejšie a udržateľnejšie riešenia. Trumpf tiež presadzuje „obojsmernú stratégiu“: Na jednej strane chce spoločnosť udržiavať existujúce vzťahy s Čínou a na druhej strane hľadať alternatívne obchodné reťazce, aby sa ochránila pred možnými budúcimi prekážkami v zásobovaní.

Vďaka samitu G7 a novým nariadeniam Číny je budúcnosť trhu so vzácnymi zeminami ohrozená. Odborníci už varujú, že ak Čína zastaví vývoz, zásoby by mohli vydržať len niekoľko týždňov. Tlak na priemysel v Nemecku a Európe rastie, aby sa oslobodil od tejto súčasnej závislosti a vyvinul svoje vlastné stratégie na trvalo udržateľné zabezpečenie dostupnosti týchto kľúčových surovín.