Odchod alebo priepasť? Vláda plánuje ukončiť osemhodinový pracovný deň!
Federálna vláda plánuje reformu pracovného času, ktorá spochybňuje osemhodinový pracovný čas. Kritici varujú pred zdravotnými rizikami.

Odchod alebo priepasť? Vláda plánuje ukončiť osemhodinový pracovný deň!
Spolková vláda plánuje zásadnú reformu trhu práce, ktorá spochybní osemhodinový pracovný čas, ktorý je v zákone zakotvený od roku 1919. Koalícia medzi Úniou a SPD chce podľa koaličnej zmluvy nahradiť maximálny denný pracovný čas týždenným limitom. Cieľom je ponúknuť zamestnancom a firmám väčšiu flexibilitu. Je to zaznamenané už v koaličnej zmluve a zodpovedá to túžbe po lepšom zosúladení rodiny a práce v súlade s požiadavkami európskej smernice o pracovnom čase.
Nemecký pracovný trh by sa preto mal prispôsobiť moderným požiadavkám a potrebám zamestnancov. Spolkový kancelár Friedrich Merz zdôrazňuje potrebu pracovať efektívnejšie s cieľom riešiť súčasný nedostatok zamestnancov a ekonomické výkyvy.
Kritika ľavice a odborov
Iniciatíva sa však nestretáva len so súhlasom. Gregor Gysi z ľavice vyjadruje vážne obavy. Osemhodinový pracovný čas vníma ako jeden z výdobytkov sociálnej demokracie a obáva sa negatívnych dopadov na blahobyt pracujúcich. DGB tiež varuje pred nebezpečenstvom, že takéto nariadenie by mohlo viesť k väčšiemu počtu neplatených nadčasov a zdravotným problémom.
Plánovaná reforma by za určitých podmienok mohla umožniť desaťhodinový pracovný deň štyri dni v týždni. Zatiaľ čo 38 percent respondentov prieskumu YouGov tento krok podporuje, 20 percent je proti a 37 percent je neutrálnych. Odborník Nils Backhaus z Spolkového inštitútu pre bezpečnosť práce však varuje, že pracovná doba desať a viac hodín výrazne zvyšuje riziko rôznych ochorení.
Účinky na zdravie a výzvy
Zdravotné riziká predĺženého pracovného času sú dobre zdokumentované. Štúdie ukazujú, že pracovná doba desať a viac hodín denne môže podporovať duševné choroby, ischemickú chorobu srdca, metabolické choroby a poruchy spánku. Riziko úrazov sa výrazne zvyšuje aj po odpracovaní viac ako dvanástich hodín. Psychológovia sa zároveň obávajú, že dlhší pracovný čas môže znížiť výkonnosť a spokojnosť zamestnancov a viesť ku konfliktom medzi pracovným a súkromným životom.
Napriek možnému zavedeniu dlhších pracovných dní má spolková vláda v úmysle zabezpečiť, aby týždenný pracovný čas nepresiahol 48 hodín. V stresových fázach by ste mohli pracovať až desať hodín denne bez prekročenia týždenného maximálneho limitu. Zmluvne dohodnutý pracovný čas treba stále dodržiavať, zdôrazňuje štúdia o vplyvoch pracovného času na zdravie.
Reforma je preto kontroverzná nielen z ekonomického, ale aj zdravotného hľadiska. Nemecká federácia odborových zväzov požaduje väčšiu ochranu zamestnancov a varuje pred dlhodobými škodami, ktoré môže spôsobiť nadmerná práca. Aktuálna diskusia o osemhodinovom pracovnom dni odráža výzvy moderného pracovného sveta a ukazuje, aké dôležité je mať firemnú kultúru, ktorá si cení relax a zdravie.