Rodinná politika v prechode: Prečo rodičia cítia väčší zmysel, ale menej spokojnosti

Rodinná politika v prechode: Prečo rodičia cítia väčší zmysel, ale menej spokojnosti

Aktuálna diskusia o rodinnej politike v Nemecku a Švédsku ukazuje, aké rozdielne sú prístupy k podpore rodičov. Škandinávske vlády, najmä vo Švédsku, sa neustále zaväzujú znižovať záťaž rodičov, a to finančne aj časovo. Ako uvádza Bietigheimer Zeitung, na tieto snahy sa vždy pozerá z hľadiska rovnosti.

Pozitívny vývoj je evidentný v rozsiahlej štúdii, ktorá je dôležitá aj pre nemeckú politiku. Predovšetkým pokrok nemeckej rodinnej politiky bol medzinárodne uznaný koncom roku 2000, najmä prostredníctvom rozšírenia starostlivosti o deti a zavedením rodičovského príspevku. Podľa odborníkov ako Hudde je však súčasná dynamika v nemeckej rodinnej politike už sotva badateľná. Tento stav vedie mnohých ľudí k tomu, aby našli zmysel vo svojej úlohe rodičov, a to aj napriek výzvam rodičovstva.

Porovnanie so Švédskom

Švédsko premenilo Moderskapspenning, známy ako materský príspevok, na rodičovské poistenie už v roku 1974, čím sa krajina stala priekopníkom v rodinnej politike. V roku 1978 bola spustená inovatívna plagátová kampaň s cieľom povzbudiť mužov, aby požiadali o rodičovskú dovolenku. Vzpierač Lennart „Hoa-Hoa“ Dahlgren ako reklamná postava mal podporiť zmenu povedomia o vzoroch. Pozoruhodné je najmä to, že napriek kampani si sám Dahlgren nezobral rodičovskú dovolenku, čo ilustruje, ako pomaly sa môžu sociálne normy meniť, ako to ukazuje Süddeutsche Zeitung.0

Švédska politika ukazuje, že takéto stimuly môžu priniesť politické zmeny v spoločenských očakávaniach. Zavedenie zákonov priateľských k rodine často vedie aj k zvýšeniu rodovej rovnosti a časom sa menia normy správania.

Nemecká politika v porovnaní

Nemecká rodinná politika v porovnaní so Švédskom nedopadla príliš dobre v štúdii publikovanej Friedrich Ebert Foundation. Štúdia porovnáva rodinnú politiku z pohľadu politiky rovnosti v Nemecku, Francúzsku, Veľkej Británii a Švédsku. Ukazuje sa, že najnepriaznivejšie podmienky má Nemecko, zatiaľ čo Švédsko a Francúzsko ponúkajú oveľa lepšie podmienky.

Diskusiu o rodinnej problematike ovplyvňuje najmä zapojenie otcov do rodiny a diverzifikácia životného štýlu. V Nemecku je cieľom dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, ale zostáva dúfať, že politickí činitelia sa budú cítiť inšpirovaní k iniciovaniu potrebných reforiem.

Celkovo sa v spoločnosti mení mentalita, v ktorej mnohí rodičia hľadajú zmysel a spolupatričnosť vo svojej úlohe. Rodinná politika musí na to reagovať, aby rodinám poskytla podporu, ktorú si zaslúžia.