Ulm na užšom zozname úložiska: riziko alebo príležitosť pre región?

Ulm na užšom zozname úložiska: riziko alebo príležitosť pre región?

Dňa 6. júna 2025 sa v Ulme uskutočnilo informačné podujatie Spolkového úradu pre bezpečnosť nakladania s jadrovým odpadom (BASE). Prezident BASE Christian Kühn vyzdvihol dôležitosť tohto podujatia, na ktorom sa diskutovalo o možnosti, že Ulm by mohol vstúpiť do hry ako vhodné miesto pre nemecké konečné úložisko rádioaktívneho odpadu. Kühn zdôraznil, že Ulm svojím podložím z opalínskej horniny spĺňa geologické požiadavky na definitívne úložisko. Cieľom Spolkového úradu je do konca roka 2027 výrazne zredukovať počet zvažovaných oblastí, hoci podľa Kühnovho hodnotenia by sa potenciálne mohlo uvažovať len o šiestich regiónoch na výstavbu tunela konečného zásobníka.

Výber miesta pre konečné úložisko je súčasťou komplexného procesu, ktorý má obyvateľstvo priebežne informovať. V minulosti bol proti konečnému úložisku v regióne odpor, najmä zo strany starostov a environmentalistov. Očakáva sa, že oblasť Bodamského jazera bude vylúčená z okna vyhľadávania. Seizmická aktivita sa považuje za dôležité vylučovacie kritérium pri hodnotení lokality, zatiaľ čo Bundestag má posledné slovo pri hľadaní lokality. Plánované fázy prieskumu lokality zahŕňajú nadzemné aj podzemné skúšky vhodnosti. Definitívne rozhodnutie o konečnom mieste uskladnenia padne až v polovici storočia s cieľom okolo roku 2050.

Súčasný stav skladovania jadrového odpadu

V Nemecku je v súčasnosti uložených približne 27 000 metrov kubických vysoko rádioaktívneho jadrového odpadu, najmä v medziskladoch. Prevádzka v jadrovej elektrárni Gundremmingen bola ukončená koncom roka 2021, ale nebezpečný odpad zostáva naliehavým problémom. Zákon o výbere lokality z roku 2013 má zabezpečiť väčšiu transparentnosť a vedeckosť pri hľadaní vhodných lokalít konečného úložiska. Porovnanie s inými krajinami ukazuje, že Fínsko a Švédsko sú už v tomto smere výrazne vyspelejšie.

Oblasť okolo Ulmu však zostala v prevádzke ako možné konečné úložisko, čiastočne vďaka prítomnosti opalínskej hliny. Uli Brenner a Petra Semet, členovia „Fóra spolu proti dočasnému úložisku“, sa aktívne zaviazali k transparentnému a vedecky podloženému hľadaniu konečného úložiska. Brenner už bol scitlivený prednáškou o dôsledkoch jadrovej energetiky, Semet zasa zásadne pripúšťa možnosť, že by v jeho regióne mohlo vzniknúť konečné úložisko, ak to dokážu vedecké štúdie. Obaja však zdôrazňujú, že na získanie dôvery verejnosti je potrebných viac informácií a diskusií.

Ekonomické úvahy

Zriadenie úložiska v regióne by tiež mohlo potenciálne priniesť ekonomické výhody vrátane tvorby pracovných miest a daňových príjmov. Napriek tomu myšlienka bezpečnosti a trvanlivosti kolieskových kontajnerov uložených v existujúcich medziskladoch, ako je napríklad to v Gundremmingene, zostáva znepokojujúcim problémom. Platnosť povolenia pre medzisklad v Gundremmingene vyprší v roku 2046 a očakáva sa, že jadrový odpad bude potrebný ešte dlho do 21. storočia.

Celkovo rozhodnutie týkajúce sa konečného skladovacieho zariadenia v Ulme čelí mnohým výzvam a zložitým obavám, a to zo strany obyvateľstva aj politického kúta. Pravdepodobnosť, že Ulm zostane jedinou možnosťou v Bádensku-Württembersku, bude ďalej osvetlená prebiehajúcimi geologickými a bezpečnostnými vyšetrovaniami. Doterajšia koordinácia a vývoj pri hľadaní konečného úložiska ukazujú, aké dôležité je zapojiť verejnosť do tohto procesu hneď od začiatku.